Stránka vo výstavbe, link na starú stránku

VÍTAME VÁS

Sme radi, že ste sa rozhodli navštíviť našu obec touto formou. Využitie tejto webstránky je na prezentovanie našej bohatej histórie, jej potenciálu ako aj poznanie súčasnej prítomnosti. Aktuálne informácie poslúžia obyvateľom obce v ich každodennom živote. Sme presvedčení, že Vám ostatným naše stránky prinesú zaujímavé informácie, ktoré Vám umožnia aspoň čiastočne spoznať život v našej obci. Pre našich rodákov v rôznych končinách sveta ponúkame takúto formu kontaktu so svojim rodiskom.


 O Obci

Obec Slovinky leží vo východnej časti okresu Spišská Nová Ves na sútoku Poráčskeho a Slovinského jarka. Svojou polohouobklopená nádhernou prírodou, malebnými  dolinami a vrchmi s vápencovými skalami, ktoré sú začlenené do chránených území sa vymyká priemeru slovenských obcí. Príroda tu je výnimočná aj svojou faunou a flórou, kde sa vyskytujú aj zriedka rastúce rastlinstvo a lesy obýva vzácnejšie druhy živočíchov. Potulkami v okolí môžeme natrafiť na závrty a staré štôlne, ktoré sú pozostatkom dlhodobej banskej činnosti, ktorá je úzko spätá z históriou obce. V súhrnnej správe o baníctve v Uhorsku z roku 1790  sa spomína, že v tejto oblasti neďaleko Krompách, ktoré sú majetkom grófa Csákyho sú dve obce Nižné a Vyšné Slovinky, na území ktorých sa vyskytujú bohaté medenorudné žily, ktoré dobývajú ťažiarstva. No Slovinky sa už spomínajú v skorších listinách a dokumentoch a to  z roku 1550 a 1460, ako dve obce Unterhofen – Nižné Slovinky a Oberhofen – Vyšné Slovinky. Zo 14. storočia, kedy obec patrila Richnavskému panstvu je aj prvá písomná zmienka o obci, kde sa Slovinky v listine kráľa Ľudovíta z roku 1368 spomínajú ako Villa Abakuk. Nižné a Vyšné Slovinky sa vďaka meďenorudným baniam rýchlo rozrastali, v roku 1869 tu žilo už 2343obyvateľov živiacich sa prevažne baníctvom. Baníctvo sprevádzalo obec až do 90. rokoch dvadsiateho storočia, kedy najmä z ekonomických dôvodov začalo upadať. Posledný vagón medenej rudy vyfáral z bane v roku 1993. Okrem baníkov tu žili aj roľníci, ktorý obrábali polia a pásli dobytok na blízkych úbočiach, rozvinutá bola aj ťažba dreva najmä pre štyri huty, v ktorých sa spotrebovávalo toľko paliva, že hrozil jeho nedostatok. Históriu obce nepriaznivo poznačil rok 1929  kedy v požiari  zhorelo 177 domov a 300 hospodárskych budov.   Tak ako sa rozvíjala obec, rozvíjali sa aj kultúrne tradície obyvateľstva. Zachovali sa ľudové piesne, tradičné oblečenie -  kroj , zvyky a obyčaje pôvodného obyvateľstva. Ako plynul čas, zvyky a obyčaje sa menili , zachovaniu tradícií sa začala venovať folklórna skupina Slovinka a detská folklórna skupina Slovinočka, ktoré predvádzajú ľudový folklór Sloviniek na podujatiach v širokom okolí. Občania každoročne vzdávajú úctu zvykom a tradíciám na folklórnych slávnostiach Titilombom.