A picture

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

 

História obce

 

Oblasť Sloviniek bola osídlená v rozličných fázach od obdobia praveku, cez stredovek až k novoveku. Slovinky vznikli ako banícka osada na pôvodne rozsiahlom gelnickom chotári. V prvej písomnej správe z roku 1368 sa vyskytujú pod názvom Villa Abakuk a v ďalšej z roku 1374 ako Abacuk. V neskorších dokumentoch sú označované aj ako Abbakuk.

 

Nižné Slovinky 1368 Abakuk, Abbakut, 1405 Slowynka, 1406 Zlowinka utraque, 1550 Alsoszlowinka, 1920 Nižné Slovinky maďarsky Alsózlovinka, Alsószalánk.

 

Vyšné Slovinky 1460 Zlowinka utraque, 1550 Felsewszlovinka, 1920 Vyšné Slovinky, maďarsky Felsoszlovinka, Felsoszalánk.

 

Obec patrila spočiatku pod správu richnavského hradného panstva, ktorého sa roku 1460 zmocnil Imrich Zápoľský. Práve z toho istého roku pochádza aj dokument svedčiaci o existencii už dvoch obcí s názvom Zlowinka. Od roku 1550 sa v písomnostiach stretávame s pomenovaním Vyšné Slovinky (Zlowinky Superior, Felsewszlovinka) a od roku 1555 aj s Nižnými Slovinkami (Alsó Szlovinka). Obe obce sa vyvíjali samostatne až do roku 1943, kedy sa znovu zlúčili do jedného celku. Po Zápoľských sa hlavým zemepánom richnavského panstva a teda aj Sloviniek stáli Turzovci (po roku 1531). Krátky čas okolo polovice 16. storočia patrili Ondrejovi Bátorymu. Po vymretí Turzovcov (1636) a veľkých majetkových sporoch sa dostali definitívne do majetku Csakyovcov, majiteľov Spišského hradu. Títo ich vlastnili až do zrušenia poddanstva v roku 1848.

Oblasť Sloviniek a okolia sa vyznačovala značným počtom ložísk strieborných a medených rúd. Tieto sa ťažili a spracovali po stáročia až do konca 19. storočia. Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom. V 18 storočí sa Slovinky preslávili aj mediarskou hutou svätého Mikuláša, ktorá patrila Združeniu hornouhorských ťažiarov. V druhej polovici devätnásteho storočia medenorudné baníctvo a hutníctvo v Slovinkách upadalo a ťažba sa obmedzila väčšinou len na železnú rudu. Od roku 1885 sa začína nová éra baníctva železa, kde vyťažená železno- medená ruda je spracovávaná v neďalekých Krompachoch v Rimamuránskej- Šalgotariánskej železiarenskej účastinárskej spoločnosti. Obdobie svetovej hospodárskej krízy v dvadsiatych  rokoch devätnásteho storočia poznačili aj ťažbu železnej rudy na Slovinkách. Obnovenie banskej činnosti na ťažbu medenej rudy započalo v rokoch 1935 – 1938.

 

Po ukončení II. svetovej vojny prešlo baníctvo niekoľkými organizačnými zmenami. Slovinské ložiská boli začlenené do Železorudných baní n. p. Spišská Nová Ves. Rozvoj baníctva v tomto období podmienil aj sociálny a kultúrny rozvoj obce. Slovinky dávali prácu obyvateľom aj okolitých obcí. Vybudovali sa bytové domy v neďalekých Krompachoch a v Slovinkách, objekty infraštruktúry, kultúry a športu. Začiatkom 90. rokov minulého storočia nastáva útlm baníctva zo známych najmä ekonomických dôvodov. 24. októbra 1991 ministerstvo hospodárstva vydalo rozhodnutie k plánu likvidácie baní a úpravní na Slovinkách. 30. júna v roku 1993 vyfáral z bane posledný vozík medenej rudy. Týmto sa skončila slávna história dobývania rúd v Slovinkách.

 

Pôvodným obyvateľstvom Sloviniek boli pravdepodobne Slováci. V priebehu 16. storočia sa tu prisťahovalo veľké množstvo rusínskeho obyvateľstva, ktoré prinieslo aj zmenu náboženského charakteru oboch obcí.

 Kostol a fara v Slovinkách existovali už v prvej polovici 14. storočia. Nevedno, či pôvodné patrocínium chrámu bolo totožné so sv. Jurajom, mučeníkom, ktorý je ako patrón miestneho kostola doložený iba od konca 16. storočia. Je dosť možné, že zmena patrocínia súvisela s príchodom rusínskeho grécko-katolíckeho obyvateľstva, keďže práve u nich je tento patrón bojovníkov a jazdcov veľmi obľúbený.

Súčasný klasicistický kostol zasvätený sv. Jurajovi bol postavený až v rokoch 1799-1808.

 

Úryvok z dokumentu „Kráľovská listina kráľa Ľudovíta I.“ z roku 1368, kde sa prvý krát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“.

 

Vlastná administratívna činnosť sa začala v Slovinkách už v 16. storočí. Svedčia o tom zachované odtlačky pečatí Nižných Sloviniek na dokumentoch z 18. a 19. storočia.

Hoci samotné písomnosti pochádzajú až z neskoršieho obdobia, obraz pečatného poľa nasvedčuje, že pečatidlo, ktorým obec overovala tieto dokumenty, pochádza už z konca 16. storočia. Pečatidlo s priemerom 24 mm nesie vo svojom strede  svätého Juraja –  rytiera na koni, ktorý kopijou bojuje s drakom, Znamenie je vložené do renesančného štítu. Kruhopis obsahuje text: „ SIGILLVM*PAGIS*ABACVTIENSIVM*“. Fakt, že znamenie je vložené do štítu, svedčí o tom, že obec mala svoj erb už koncom 16. storočia. Možno sa toto pečatidlo používalo spočiatku aj na overovanie dokumentov Vyšných Sloviniek , kým si obec nedala vyhotoviť vlastné typárium.

 

Jediným objektom zapísaným v Ústrednom zozname pamiatkového fondu je v súčasnosti gréckokatolícky  kostol Sv. Juraja, nachádzajúci sa v obci na par. č. 1. V obci sa však nachádza mnoho ďalších objektov hlavne ľudovej architektúry, ktoré by si zaslúžili pamiatkovú ochranu.

 

Archeologické lokality

V katastrálnom území obce sú evidované početné archeologické náleziská osídlenia od praveku až po stredovek. Dôkazom sú nálezy z jaskýň – Homološova diera, Matejova diera ako aj ojedinelé nálezy v intraviláne obce.