A picture

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

 

Geografické údaje o obci
 

1.   Poloha a dostupnosť obce     

Obec Slovinky leží v juhovýchodnej časti spišského regiónu. Kataster obce sa rozprestiera na ploche 4 644 ha a stred obce leží v nadmorskej výške 443 m n. m. Nadmorská výška chotára je 415 m.n.m až 1082 m.n.m. Podľa nadmorskej výšky sa územie obce začleňuje medzi vysočiny, z hľadiska relatívnej členitosti územia patrí toto územie medzi hornatiny.

Administratívne patrí do okresu Spišská Nová Ves a začlenená je do VÚC – vyššieho územného celku KSK - Košického samosprávneho kraja a Krajského úradu v Košiciach. Je koncovou obcou a nachádza sa v tesnej blízkosti mesta Krompachy. Obec Slovinky je od okresného mesta Spišskej Novej Vsi vzdialená 30 km. Od sídla KSK a KÚ mesta Košice je vzdialená 60 km, vzdialenosť od hlavného mesta Bratislava je 401 km. Dopravné spojenie s najbližším okolím zabezpečuje autobusová doprava. Najbližšie železničné spojenie je z mesta Krompachy. Letecké spojenie je možné z letiska v Košiciach 60 km a z letiska v Poprade 55 km.              

S katastrálnym územím obce susedia katastrálne územia miest Krompachy, Spišské Vlachy, Gelnica a obcí, Olcnava, Poráč, Švedlár, Mníšek nad Hnilcom, Helcmanovce a Prakovce.          

 

2. Popis územia obce

Územie má stredohorský charakter s niektorými krasovými špecifikami. Hlavná os obce je orientovaná v smere SSZ – JJV. V menšom rozsahu je zástavba situovaná do údolí ústiacich do hlavných dvoch dominantných dolín. Severná – Poráčska dolina – v smere V – Z – spája obec Slovinky s obcou Poráč. Južná, Lacemberská dolina sa zo smeru SV – JZ postupne natáča k Z a slepo končí pod masívom Bukovca. Chrbát Hŕbka oddeľuje spomínané doliny. Je predpolím krasovej náhornej plošiny Slovinskej skaly.

                                                  

                                                    Pohľad zo Slovinskej skaly, scenéria

Z troch strán je ohraničená strmými vápencovými stenami. Smerom na S do Poráčskej doliny je hrana plošiny prerušená hlbokými priepasťami „Šarkaňovej“ doliny a Muráňa. Ďalšie významnejšie skalné steny sú vo Vápeníku v Škripkovej doline a v doline Suchinec. Na styku katastrálnych území Sloviniek, Krompách a Spišských Vlách je vrchol Bielej skaly /926/. V jej oblasti už končí výskyt vápencov.  Približne 10,5 km severne od Sloviniek sa vypína jeden z vrcholov masívu Braniska – Sľubica /1129/. Ostatné významnejšie vrcholy sú súčasťou hrebeňovej čiary a súčasne rozvodia Hnilca a Hornádu, tvoriacej južné ohraničenie katastrov obce. Od východu je to Krompašský vrch /1024,8/, Ostrý vrch /1082/, Banský vrch /1004,2/ Havrania hlava /1020,4/, Orlí vrch /1043,4/, Korban /1109,6/ a napokon Bukovec /1126,7/.

Výskyt karbonátov všeobecne podmieňuje vznik a vývoj krasových fenoménov. Miestami speleológovia preskúmali a zdokumentovali niekoľko desiatok krasových javov. Najvýznamnejšia je jaskyňa Homološova diera ležiaca asi v 800 m výške medzi dolinami Nad chatou a Škripkovou dolinou. V jaskyni bolo nájdených veľa kostrových pozostatkov fauny, hlavne medveďa jaskynného – Ursus speleus. Z ďalších krasových javov sa vyskytujú závrty. Z vyše 20 – tich sú dva otvorené na Galmuse, ostatné sú zahltené. Neďaleko doliny Suchinec bol náhodne po búrke objavený jediný ponor, ktorý je zatopený vodami Poráčskeho potoka a je pokrytý riečnym nánosom.

                          

         Slovinská skala                                                                                                                                                   Homološová diera

 

                          

        Pozostatok z banníckej činnosti,zatopená štôlňa na Makšovej, stará niekoľko storočí                         Pozostatok banskej činnosti, zasypaná štôlna pri 17. horizonte stará niekoľko storočí

 

3.  Technická infraštruktúra

Cez obec prechádza štátna cesta III/54715 v dĺžke cca 4 km a na ňu nadväzuje sieť miestnych komunikácií. Obyvateľstvo obce je zásobované pitnou vodou z verejného vodovodu z lokality Lacemberského potoka, kde je aj úpravňa vody a zo zdroja v Poráčskej doline. Zásobovaných pitnou vodou je 93 % obyvateľov. Tieto zdroje pitnej vody zásobujú aj mesto Krompachy. Vodovod je v správe Podtatranskej vodárenskej spoločnosti so sídlom v Poprade. Obec je v plnom rozsahu elektrifikovaná. V roku 1996 bola obec splynofikovaná. Na plyn je napojených 95 % domácností. V obci je potrebné vybudovať obecnú kanalizáciu s čistiarňou odpadových vôd, alebo zmesi odpadovej vody odvádzať do ČOV v Krompachoch.  Telekomunikačná sieť ja na žiaducej úrovni – Orange, T-Mobile a obmedzene Telefonica O2.  V obci je vybudovaná sieť širokopásmového internetu poskytovateľa Netiq.

 

4.  Geomorfologické a geologické podmienky

Geomorfologicky je územie obce začlenené do: Alpsko-himalájskej sústavy, podsústavy – Karpaty, provincie – Západné Karpaty, subprovincie – Vnútorné západné Karpaty, oblasti – Slovenské rudohorie, celku – Volovské vrchy, podceloku -  Hnilecké vrchy, časti -  Galmus.  Územie  Galmusu predstavuje planačno-rázsochový reliéf, zvyšná časť územia má reliéf hornatinový. Potoky v území majú tvar hlbokých V dolín bez nivy alebo so slabo vyvinutou nivou, Poráčsky potok na západnom okraji katastra tečie v prielomovej kaňonovitej doline.  V území sú prítomné aj výrazné rozsiahle antropogénne formy reliéfu (poddolované územie, odvaly, haldy, antropogénne terasy). Z hľadiska morfologicko-morfometrických typov reliéfu predstavuje územie zväčša silne členitú nižšiu hornatinu. Na severovýchodnom okraji doň zasahuje silne členitá vrchovina, hrebeňové polohy na severnom okraji doliny Poráčskeho potoka a medzi Poráčskym a Slovinským potokom predstavujú výrazne inverzné plochy silne členitej pahorkatiny. Zo súčasných reliéfotvorných procesov sa v južnej časti uplatňuje silný fluviálny erózny proces so silnou hĺbkovou eróziou, stredne silným až silným pohybom hmôt po svahu v horskom teréne v rámci fluviálnych a stráňových procesov, v severnej časti v oblasti Galmusu fluviálnokrasový proces s tvorbou krasových a polokrasových foriem a tvorbou zovretých dolín v rámci rozpúšťacích a kombinovaných procesov. Z hľadiska inžiniersko-geologickej rajonizácie leží územie v oblasti: Gemerského pásma  a podoblastiach:  Špišsko-gemerského rudohoria a Galmusu.  Geologická stavba územia je zložitá. Oblasť Galmusu je budovaná mohutnou platňou wettersteinsých vápencov a dolomitov mezozoika vnútorných Karpát, ktoré sú na okrajoch v kombinácii so zlepencami pieskovcami a pestrými ílovitými bridlicami mladšieho paleozoika. Údolie Slovinského potoka južne od Galmusu je budované horninami staršieho paleozoika gemerika – metamorfovanými vulkanitmi, fylitmi, metabazaltmi a metapieskovcami, južnú časť Lacemberskej doliny tvoria kyslé vulkanity drnavského a vlachovského súvrstvia (spodný devón, vrchné kambrium – stredný silúr). Nivu Slovinského a Poráčskeho potoka vypĺňajú fluviálne holocénne sedimenty, na ktoré nadväzujú lokálne a v pramennej oblasti Slovinského potoka aj súvislé polohy deluviálnych pleistocénno-holocénnych sedimentov. Územie obce leží v regióne jadrových pohorí, subregióne obalových jednotiek, rajóne predkvartérnych hornín : vápencovo-dolomitických hornín, nízkometamorfovaných hornín, efuzívnych hornín.

 

5.   Hydrologické pomery

Osou územia je tok Slovinského potoka, ktorý z ľavej strany priberá bohato vetvený Poráčsky potok. Územie je odvodňované Hornádom. Podľa hydrogeologického rajónovania ležia podzemné vody posudzovaného územia v rajóne MG 117. mezozoikum Galmusu s priľahlým paleozoikom, budovanom horninami paleogénu a mezozoika, s dobrou až veľmi dobrou krasovo-puklinovou priepustnosťou. Litologická charakteristika podkladu odráža aj jeho hydrologické vlastnosti. Mezozoické horniny sú charakteristické veľmi dobrou až dobrou krasovo-puklinovou priepustnosťou a vysokým zvodnením, metamorfované horniny majú slabú až veľmi slabú puklinovú priepustnosť a minimálne zvodnenie. Najvýznamnejšie hydrogeologické kolektory v území predstavujú v oblasti Galmusu vápence a dolomity, ktorých kvantitatívna charakteristika prietočnosti a hydrogeologická produktivita je vysoká (T = 1.10-3 – 1.10-2 m-2.s-1), vo zvyšnej časti územia metamorfity s nízkou kvantitatívnou charakteristikou prietočnosti a hydrogeologickou produktivitou (T < 1.10-4 m-2.s-1). Charakteristika režimu odtoku patrí do stredohorskej oblasti,  typ snehovo-dažďový. Akumulácia v mesiacoch XI – II, vysoká vodnosť III – V, najvyššie Qma IV (V > III) (V < III), najnižšie Qma I – II, IX – X a mierne výrazné podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy.

Povrchové vody sú odvodňované Slovinským a Poráčskym potokom a ich prítokmi, územie patrí do povodia Hornádu.

Podľa Vyhlášky MŽP SR č. 211/ 2005 Z. z. sú Slovinský potok s číslom hydrologického poradia 4-32-01-098 a  Poráčsky potok s číslom hydrologického poradia 4-32-01-101 zaradené medzi vodohospodársky významné vodné toky.

Osobitnou kapitolou sú banské vody. V rámci likvidácie banskej ťažby bolo podzemie zaplavené. Hospodárske využitie banských vôd neprichádza do úvahy, nakoľko sú prekročené niektoré chemické a biochemické limity.

 

6.   Klimatické podmienky

Z klimatického hľadiska zaraďujeme územie obce do teplej oblasti, okrsku teplého, na rozhraní mierne vlhkého a suchého. Je charakterizovaný miernou zimou s dlhším slnečným svitom. Na podnebie obce má veľký vplyv severný výbežok Podunajskej nížiny a hlavne jej južný sklon, ktorý ovplyvňuje slnečný svit, a tým aj celkové slnečné ohrievanie oblasti. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 9,2 °C s prevládajúcim južným až juhozápadným smerom vetra.

 

7.   Pedologické podmienky 

Z pôdnych typov sa v oblasti katastra Sloviniek vyskytujú v nadloží metamorfovaných hornín prevažne kyslé až výrazne kyslé (oligobázické) kambizeme podzolové, na mezozoických horninách Galmusu sa vyskytujú rendziny a kambizeme rendzinové. V oblasti Poráčskej doliny sa uvádzajú kultizeme kambizemné výrazne kontaminované. Pôdy sú v dolinách prevažne hlinité, kde sú neskeletnaté až slabo kamenité (0 – 20 %), vo zvyšnej časti piesčito-hlinité, ktoré sú stredne kamenité (štrkovité) (20 – 50 %). Obsah humusu v poľnohospodárskych pôdach je nízky (< 1,8 %). Pôdna reakcia je v oblasti Galmusu neutrálna (7,3 – 6,5 pH), vo zvyšnej časti územia slabo až veľmi silno kyslá (6,5 – 4,5 pH).

Pôda v obci je využívaná prevažne na poľnohospodárske účely. Poľnohospodárska pôda zaberá až 90,7 % celkovej výmery katastra územia. Lesné pozemky zaberajú len 1,2 % územia, čoho dôsledkom je aj nízky koeficient ekologickej stability. Taktiež vodné a ostatné plochy zaberajú len malé percento územia (vodné plochy 2,5 % a ostatné plochy 0,5 %). Zastavané plochy sa rozprestierajú na ploche 29,9 ha (5,1 %).   Poľnohospodárska pôda je obhospodarovaná prevažne ako orná, čo odráža aj vysoký stupeň jej zornenia (97,4 %). Pozemky s trvalými trávnymi porastami zaberajú 0,5 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy a záhrady 2,1 %.

 

8.   Prírodné pomery

Lesné porasty sa rozprestierajú pomerne rovnomerne v celom katastri, pričom Poráčsku a Lacemberskú dolinu vypĺňajú v podstate celú. V odľahlejších častiach ide do veľkej miery o prirodzené, pôvodné bukovo-jedľové porasty, ktoré sú čiastočne narušené, kým najmä bližšie k obci ide o porasty prevažne s druhotnou drevinovou skladbou, čo súvisí aj s intenzívnou banskou činnosťou v minulosti. Lesnatosť katastra Vyšných Sloviniek je 82,84%, Nižných Sloviniek 74,05 %. Zastúpenie nelesnej drevinovej vegetácie (NDV) je dobré, čiastočne nerovnomerne rozdelené. NDV predstavuje najmä líniovú zeleň na medziach, úvozoch a stržiach, okolo potokov, rozsiahly výskyt má skupinová, hlúčiková, falangovitá až plošná NDV v oblasti medzi Lacemberskou a Poráčskou dolinou. V porovnaní s celoslovenskými pomermi vo výskyte rozptýlenej stromovej zelene predstavuje posudzované územie krajinu so stredným zastúpením stromov. Z hľadiska výskytu krovín predstavuje územie okolo obce krajinu s riedkym zastúpením rozptýlenej krovinovej zelene, v oblasti Suchinca a Skaly krajinu s veľmi dobrým zastúpením rozptýlenej krovinovej zelene. Z hľadiska drevinového zloženia prevláda najmä smrek, smrekovec, breza, topoľ osikový, menej borovica, jedľa, v líniovej NDV sa uplatňuje najmä trnka, ruža šípová, hloh jednosemenný, svíb krvavý, vŕba rakytová a krehká a baza čierna, menej čerešňa vtáčia, vŕba sliezska, jarabina vtáčia či krušina jelšová. Brehové porasty sú zväčša tvorené jelšou sivou, vŕbou krehkou, purpurovou a čremchou.

Trvalé trávne porasty sú sústredené najmä v okolí obce, menej v odľahlých častiach katastra v oblasti Galmusu (Skala) a na západnom okraji katastra (Suchinec). Intenzívnejšie sú obhospodarované len v okolí obce, zväčša sú menej intenzívne až neobhospodarované, čo sa prejavuje vysokým podielom náletových drevín. Mimo rekultivovaných plôch sú zväčša prirodzeného charakteru, čiastočne narušené vplyvom imisií.

Oráčiny zaberajú časť poľnohospodárskej plochy katastra len v bezprostrednom okolí obce, sústredené sú najmä na miernych svahoch s menšou mierou erózie. K. ú. Vyšné Slovinky má zornenie 0,49 %, Nižné Slovinky 1,12 %. Mozaikové štruktúry sa v rámci katastra vyskytujú pomerne často, je tu pomerne častá

mozaika drevinových a krovinových formácií v trávnych porastoch, na početných medziach a eróznych stržiach. Bez vegetácie sú asfaltové, sčasti aj nespevnené poľné komunikácie, spevnené plochy v obci, časti dvorov pri rodinných domoch a pod. Prirodzené plochy bez vegetácie predstavujú rozsiahle plochy obnažených skál v krasovej časti katastra. Vegetácia v intraviláne má tradičný charakter, je kultúrneho charakteru, značné plochy zaberá aj synantropná vegetácia. Tvorená je predovšetkým vegetáciou úžitkových záhrad a okrasných plôch pri rodinných domoch, menej drevinovou vegetáciou na verejných priestranstvách. Vzhľadom na postavenie a charakter obce a jej okolité prostredie preniká do intravilánu prirodzená vegetácia, vrátane drevinovej.

Napriek intenzívnej mnohoročnej baníckej činnosti v okolí obce sa v katastri zachovali mimoriadne prírodné hodnoty, podmienené pestrým geologickým zložením podkladu, jeho geomorfologickou tvárnosťou a neprístupnosťou, ako aj citlivým obhospodarovaním plôch v minulosti. Mimo obce sú najhodnotnejšími prírodnými lokalitami Slovinský a Poráčsky potok. Mnohé lesné porasty v Lacemberskej doline, ktoré si dodnes zachovali prirodzené drevinové zloženie, či lesné porasty v oblasti Suchinca.  Lokálne veľmi hodnotné sú aj lesné porasty v oblasti kót bukoveckého hrebeňa (Korban, Orlí vrch, Havrania hlava), ktorý prebieha paralelne s údolím Hnilca a ohraničuje Lacemberskú dolinu z juhu.
Severne od Lacemberskej doliny sa nachádzajú prirodzené pasienky s hodnotnou vegetáciou a lokálnymi rašeliniskami. Pomerne zachovalé pasienky sú aj v ústi Lacemberskej a Poráčskej doliny.

                             

         Slovinská skala                                                                                                                                                   Poráčska dolina

Najvýznamnejšie prírodné hodnoty sa však zachovali na vápencovom podklade Galmusu.  V jeho strednej časti je chránená najmenšia časť Poráčskej doliny vyhlásená v roku 1981 na ploche 390,5 ha za štátnu prírodnú rezerváciu Červené skaly, dnes je to Národná prírodná rezervácia. Snaha o ochranu ďalších lokalít Galmusu vyvrcholila po vstupe Slovenska do Európskej únie, keď bol takmer celý masív Galmusu zaradený do Národného zoznamu európsky významných území celoeurópskej siete NATURA 2000.

 

9.  Rastlinstvo a živočíšstvo

Z pestrého rastlinstva v rámci katastra sú najhodnotnejšie nelesné a lesné spoločenstvá vápencového podkladu, kde ako najhodnotnejšie druhy rastú poniklec slovenský, poniklec prostredný, prilbica jedhojová, veternica lesná, ľalia cibuľkonosná, plavúnka švajčiarska, orlíček obyčajný, soldanelka uhorská, vstavačovec bazový, prvosienka holá, smrčinec plazivý, soldanelka karpatská.

 

                                

                  Poniklec slovenský   (Pulsatilla slavica)                                    Poniklec prostredný   (Pulsatilla subslavica)                            Pribilica jedhojová  (Aconitum anthora)

 

                               

                  Veternica lesná  (Anemone sylvestris)                                      Ľalia cibuľkonosná  (Lilium bulbiferum)                                    Plavúnka švajčiarska (Salaginella helvetica)

 

                               

                  Orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris)                                         Vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina)                      Prvosienka holá (Primula auricula)

 

Na vlhkých plochách a rašeliniskách sa výskytuje vachta trojlistá, rosička okrúhlolistá, vstavačovec májový,mečík škridlicovitý. Mimo týchto plôch je vzácnosťou na mezofilných pasienkoch vratička mesiačikovitá.

 

                               

                  Vachta trojlistá  (Menyanthes trifoliata)                            Rosnička okruhlolistá ( Drosera rotundifolia)                      Mečík škridlicovitý  (Gladiolus imbricatus)
 

Zo živočíchov sa vyskytuje salamandra škvrnitá, mlok obyčajný, mlok horský, kuna žltobruchá, ropucha obyčajná, ropucha zelená, skokan hnedý, jašterica obyčajná, jašterica živorodá, slepúch lámavý, užovka hladká, užovka obyčajná, vretenica obyčajná.

Z veľkého množstva vyskytujúcich sa vtákov najvýznamnejšími sú orol skalný, sokol sťahovavý, výr skalný, sova dlhochvostá, bocian čierny, jariabok hôrny.

                               

              Orol skalný                                                                                      Výr skalný                                                                                       Bocian čierny

 

Z cicavcov majú zastúpenie jež bledý, piskor obyčajný, piskor malý, dulovica vodná, netopier obyčajný, podkovár malý, podkovár veľký, hranostaj obyčajný, lasica obyčajná, kuna lesná, kuna skalná, jazvec lesný, vzácne sa vyskytuje medveď hnedý a vlk, bežnejšia je líška. Vzácny je aj rys ostrovid. Spomedzi viacerých druhov hlodavcov najvýznamnejšie sú veverica, plch lesný, plch lieskový. Z ostatných druhov majú ešte zastúpenie zajac poľný, diviak, jeleň a srnec.

 

                               

               Vysoká zver                                                                                     Líška                                                                                               Veverica

 

10. Ekologicky významné segmenty

V území boli mimo SKUEV Galmus vyčlenené niektoré genofondové lokality flóry, fauny a významné biotopy ako ekologicky významné prvky.  Ide o lokality:

1. Poráčsky potok s prítokmi mimo územia Natura 2000. Prirodzene tečúce podhorský až horský prevažne lesný tok. Hlavný tok mimo územia Natura 2000 predstavuje potok v urbanizovanej časti krajiny, upravovaný, antropogénne narušený, prítoky sú krátke, viacmenej napriamené, prevažne lesné, splývajúce s okolitými lesnými porastmi, s početnými plochami mokraďných nízko- a vysokobylinných spoločenstiev a pramenísk.

2. Slovinský potok s prítokmi. Prirodzene tečúci podhorský až horský tok v poľnohospodárskej i lesnej časti katastra, hlboko do Lacemberskej doliny zasahujúci brehovými porastmi, v úzkej, slabo vyvinutej nive s početnými plochami mokraďných nízkoa vysokobylinných spoločenstiev a pramenísk.

3. Časti nivy Poráčskeho a Slovinského potoka na okrajoch obce a v prelukách, značne ohrozené antropogénnymi vplyvmi (sypanie odpadu, zástavba). Spoločenstvá sú mokraďné, prevažne vysokobylinné, ale aj nízkobylinné, najhodnotnejšie sú časti slatinného charakteru.

4. Nadväzná časť prevažne mezofilných trávobylinných spoločenstiev na fragmentoch zachovalých plôch prirodzených TTP s líniami drevinovej vegetácie svahových jelšín.

5. Nad Zadnou dolinou – Vrch nad sadom – Zadné majerské. Komplex pasienkových a lúčnych spoločenstiev na ľavom svahu Poráčskej doliny s rôznym stupňom intenzity využitia, prevažne mezofilného a xerotermného charakteru.

6. Rošty. Polointenzívne obhospodarované plochy lúk a pasienkov, lokálne zarastené formáciami náletových drevín, značne poškodené vplyvom imisií. Súčasťou plochy je aj súvislý drevinový porast charakteru lesa s dobre vyvinutou štruktúrou a drevinovým zložením prirodzeného lesa.

7. Široké lúky – Tadea. Časti plôch lúk a pasienkov s prirodzenými spoločenstvami a drevinovými formáciami na antropogénnych štruktúrach. ÚPN Slovinky správa k návrhu 18.

8. Hora nad cestou – Hora pod cestou. Komplex pomerne intenzívne využívaných lúk a pasienkov prirodzeného charakteru, prevažne mezofilných, na hranách nivy a výrazných hrebeňoch s výskytom xerotermnej vegetácie.

9. Nad žľabinami – Predné majerské. Komplex pomerne rôznorodých porastov, prevažne prirodzeného charakteru, ktorých časť bola v minulosti rozpracované prevodmi kvôli obnove vysokokmenného typu lesa, čím došlo k zániku hodnotných častí podrastu. Veľká časť porastov má stále prirodzené drevinové zloženie.

10. Podobný porast ako predchádzajúce, celý rozpracovaný prevodmi v pásoch, v súčasnosti prevodové prvky zarastajú prirodzenými drevinami.

11. Žliabok – Huta. Komplex prirodzených lesných porastov s dobre zachovaným drevinovým zložením, štruktúrou porastov a charakterom podrastu.

12. Rudník – Šinkovec. Podobný biotop ako predchádzajúci, porasty sú lokálne rozpracované obnovnou ťažbou.

13. Grapeľ – Rovienka. Komplex prevažne bukových a jedľo-bukových porastov nadväzných

na porasty v Poráčskej doline.

14. Železná – Za bučinou. Rozsiahly komplex lúk a pasienkov s bohatým zastúpením mimolesnej drevinovej vegetácie, lokálne s početnými prameniskami a mokraďami s hodnotnou vegetáciou.

15. Rašelinisko v oblasti prameniska potoka Brôdok s výskytom viacerých vzácnych a ohrozených druhov rastlín.

16. Suchinec. Rozsiahla plocha porastov charakteru lesa na poľnohospodárskom pôdnom fonde. Porasty majú charakter prirodzeného lesa, sú prevažne dobre štruktúrované s prirodzeným drevinovým zložením.

17. Za Suchincom. Na predchádzajúci biotop nadväzujúce plochy prevažne mezofilných lúk

a pasienkov s bohatým výskytom mimolesnej drevinovej vegetácie.

18. Malá plocha prirodzených lúk s formáciami drevinovej vegetácie a výskytom vzácnych a ohrozených druhov rastlín.

19. Jozefka – Nad zelenou vodou. Komplex lesných porastov na pravej strane Lacemberskej doliny pomerne rovnorodého drevinového zloženia, niektoré porasty sú rozpracované obnovnou ťažbou.

20. Gapeľ – Furmanec – Lazík – Za kútom – Polianky. Komplex lesných porastov na pravej strane Lacemberskej doliny, podobných ako predchádzajúci biotop pomerne rovnorodého, odlišného drevinového zloženia, niektoré porasty sú rozpracované obnovnou ťažbou.

21. Zimná voda – Čuba – Havrania hlava – Zákuť – Banský vrch – Ostrý vrch – Bohdance – Nad Kostolnou dolinou – Kostolná dolina. Komplex hrebeňových a podhrebeňových lesov rôzneho charakteru – od prirodzených bučín a jedľobučín miestami až pralesovitého charakteru až po druhotné smrekové lesy s pomerne hodnotným podrastom.

 

11. Chránené územia

Z hľadiska územnej ochrany prírody do územia zasahuje Národná prírodná rezervácia Červené skaly so 4. a 5. stupňom ochrany. Časť katastra je pokrytá územím európskeho významu SKUEV0287 Galmus, ktorého súčasť je aj NPR Červené skaly, s 2., 3., 4. a 5. stupňom ochrany, celé územie mimo intravilánu obce leží v navrhovanom chránenom vtáčom území Volovské vrchy, v rámci ktorého sú v posudzovanom území vymedzené aj dva navrhované ekologické funkčné priestory v oblasti Galmusu a v závere Lacemberskej doliny. SKUEV Galmus a navrhované CHVÚ Volovské vrchy sú súčasťou európskej siete chránených území Natura 2000.

 

Červené skaly  - základné údaje

Výmera chráneného územia: 3 905 000 m2

Rok vyhlásenia: 1981

Zriaďovací orgán pri vyhlásení CHÚ: Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky

Názov právneho predpisu vyhlasujúceho CHÚ: Úprava Ministerstva kultúry SSR č. 2654/1981-32 z 30. 4. 1981

Predmet ochrany: Kaňon Poráčskeho potoka, steny ktorého tvoria Červené skaly, je zarezaný do Galmuskej planiny a má polokrasový charakter. NPR predstavuje typické geobiocenózy Slov. rudohoria s ukážkou skalných, lúčnych a lesných spoločenstiev.

Lokalizácia

Kraj: Košický

Okres: Spišská Nová Ves

Obec: Slovinky, Olcnava, Poráč

Galmus

Identifikačný kód: SKUEV0287

Katastrálne územie: Okres Spišská Nová Ves: Krompachy, Olcnava, Poráč, Nižné Slovinky, Vyšné Slovinky, Spišské Vlachy, Vítkovce

Výmera lokality: 2690,07 ha

Vymedzenie stupňov územnej ochrany podľa parciel a katastrálnych území:

Stupeň ochrany: 2

Katastrálne územie: Nižné Slovinky

Parcely: 1066/2, 107, 1071, 1074, 1082, 1171, 1211/2, 1211/3, 1257/2, 1338/1-časť, 1355,1465, 1472, 1478, 1499, 1557, 1572, 1669, 1748, 1756/1-časť, 1757-časť, 1775, 1777-časť,1778, 1779, 1780, 1781, 1782, 1783, 1785, 1787, 1788, 1790, 1791, 1792, 1797/1, 1812/1-časť, 1814, 1815, 1818-časť, 1819, 1820, 1822/1, 1822/2, 1822/3, 1823, 1824, 1828, 1829,1830, 1834, 2221-časť, 2250/1-časť

Katastrálne územie: Vyšné Slovinky

Parcely: 1028, 1029, 1030, 740, 795, 796, 797

Stupeň ochrany: 3

Katastrálne územie: Nižné Slovinky - parcely: 1796, 1818-časť, 2250/1-časť

Stupeň ochrany: 4

Katastrálne územie: Nižné Slovinky - parcely: 1756/1-časť

Stupeň ochrany: 5

Katastrálne územie: Nižné Slovinky - parcely: 1756/1-časť, 1797/2, 1800, 1801, 1802, 1803, 1804, 1805, 1811, 2222, 2223, 2224, 2250/1-časť, 2257, 2258

Časová doba platnosti podmienok ochrany: od 1. 1. do 31. 12. každého roka

Odôvodnenie návrhu ochrany: Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa (8160), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Dealpínske travinnobylinné porasty (6190), Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso- Sedion albi (6110), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Penovcové prameniská (7220), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy (91Q0), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Vápnomilné bukové lesy (9150), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Nesprístupnené jaskynné útvary (8310), Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210), Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa (8160) a druhov európskeho významu: črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), zvonovec ľaliolistý (Adenophora lilifolia), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), mlok karpatský (Triturus montandoni), kunka žltobruchá (Bombina variegata), vydra riečna (Lutra lutra), rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), medveď hnedý (Ursus arctos), netopier obyčajný (Myotis myotis), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum).

 

12.   Stav životného prostredia

Na základe Environmentálnej regionalizácie Slovenska, ktorú uskutočnila Slovenská agentúra životného prostredia, sa zaraďuje celé  územie obce do 2. stupňa environmentálnej kvality. V obci sa okrem štátnej cesty nenachádzajú žiadni významní znečisťovatelia, ktorí by ohrozovali kvalitu životného prostredia. Podľa koeficientu ekologickej stability, ktorého hodnota je 4,71, je územie obce definované ako  krajina  s veľmi vysokou ekologickou stabilitou.