A picture

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

 

 

 

             

         Petra Džerengová - Nagyová

  

 V našej rodine sa tuším všetky ženy rodili v zime, aspoň voľakedy sa začiatok marca, kedy som sa narodila ja, za zimu ešte rátal. Mamu zas priviedla na svet koncom februára stará mama, moja Petra Nagyová-Džerengováprababička, ktorá bola miestnou pôrodnou babicou. Babička povedala, že mamu priniesla fujavica. Tak sa jej do toho chladu nechcelo, že jej pri tom zlomili kľúčnu kosť. Ona sa ešte narodila doma, ja už v nemocnici.

Vyrastala som v Košiciach, na sídlisku nad Jazerom. Skvelé miesto, ktoré v sebe skĺbilo výhody dediny i mesta. Bol tu kopec detí a príroda – rieka a jej mŕtve ramená, jazero, pieskovce na lezenie, lesy, lúky... Ideálne podmienky, kde sme sa mohli hrať podľa mojich obľúbených kníh – počnúc Lastovičkami a Amazonkami od Arthura Ransoma, Troma pátračmi a Alfredom Hitchcokom, či Majstrom Detektívom Kallem Blomskvitom od Astrid Lindgrenovej. Tu kdesi sa zrodili aj prvé pokusy o literárnu tvorbu – upršané dni prázdnin sme trávili písaním knihy o našich dobrodružstvách na Krysom ostrove. Ostrov skutočne existoval, a aj keď sa naň dalo prejsť vodou po kolená, my sme sa plavili na loďke a tvárili sa, že nám hrozí utopenie. V tom čase mi uverejnili aj prvú poviedku v školskom časopise Jenisej. Volala sa „Svet v roku dvetisíc“ a mama v nej vyhrala prvú cenu v lotérií, ktorou bol zájazd na Mars.

Hoci som túžila ísť na gymnázium, podľa maminho želania som zamierila na strednú ekonomickú školu, sekretársky odbor. Odvtedy perfektne píšem všetkými 10-timi a celú vysokú školu som pri prednáškach využívala stenografiu. Takmer celých päť rokov štúdia som robila aj letušku – ráno do Mníchova, potom do školy a večer do Zurichu. Dolietala som s červeným diplomom z ekonómie a zásnubným prsteňom na ruke. O pár týždňov bola svadba. Prvé dieťa som odkladala – mala som takmer 26, keď sa mi narodil syn Teo. Bol to zázrak – zrazu som nechápala, čoho som sa bála? Že je to neodvolateľný záväzok? Stala sa mi najlepšia vec na svete. Nikdy som neoľutovala, dôkazom sú moje ďalšie deti – Leo, Lóra a Klára.

Medzi rodením a prácou som písala do zásuvky. Podarilo sa mi začať niekoľko románov a tri z nich dokončiť. Po siedmych rokoch som jeden rukopis poslala na adresu dvoch vydavateľstiev z telefónneho zoznamu. Aká radosť, keď to obe chceli vydať! Prvú knihu som na svete privítala 3. 3. 2005, v deň mojich 33. narodenín. Odvtedy sa narodili ešte 4 knihy pre dospelých a 1 pre deti, čím sa mi splnil veľký sen. Niekto sa ma pýtal, prečo tak túžim písať knihy pre deti. Nuž preto, lebo verím, že knihy robia človeka lepším a z dobrých detí vyrastú dobrí dospelí. A vďaka knižným príbehom môžete do detí vštepiť názory, ktoré považujete za dôležité. Budem rada, ak mi napíšete, čo si o tom myslíte vy.

Ďakujem za Vašu priazeň, Petra